Ako sa učiť s deťmi tak, aby ich to bavilo

Učenie nemusí byť len povinnosťou, ktorá prináša stres a nudu. Najmä u detí predškolského a mladšieho školského veku sa dá poznávanie sveta premeniť na dobrodružstvo plné objavovania, radosti a hry. Kľúčom je pochopiť, že deti sa učia inak ako dospelí. Najlepšie si zapamätajú to, čo ich zaujme, pobaví a čo môžu zažiť na vlastnej koži.

Hra ako prirodzená forma učenia

Deti sa od narodenia učia prostredníctvom hry. Keď skladajú kocky, učia sa o rovnováhe a tvare. Keď sa hrajú na obchod, precvičujú počítanie a sociálne zručnosti. Hra je pre dieťa najprirodzenejším spôsobom, ako objavovať svet, preto je dôležité nemať pocit, že učenie znamená sedieť nad knihou.

Ak chcete, aby vaše dieťa učenie bavilo, spojte ho s aktivitami, ktoré má rado. Učte ho farby pomocou stavebnice, písmenká pomocou magnetickej abecedy, počty pri varení („Koľko lyžičiek cukru dáme do cesta?“). Takto sa učí nenápadne a oveľa efektívnejšie.

Pohyb a zážitok ako spojenci

Deti majú obrovskú potrebu pohybu, a ak ich nútime dlho sedieť, strácajú pozornosť. Skúste preto spájať učenie s pohybom.

Namiesto klasického čítania kartičiek môžete skúsiť „hon na písmenká“, kde dieťa behá po izbe a hľadá predmety na konkrétne písmeno. Pri učení čísel môže skákať toľkokrát, koľko ukazujete na prstoch, či kartičke.

Rovnaký princíp funguje aj vonku. Učte sa v prírode, zbierajte listy, merajte konáriky, hľadajte rôzne tvary a farby. Deti si zapamätajú omnoho viac, keď informácie spájajú so zážitkom.

Striedajte činnosti a chváľte snahu, nie výsledok

Detská pozornosť je krátka – päť až desať minút sú pre malé deti úplne prirodzené limity. Ak vidíte, že dieťa sa už nesústredí, doprajte mu prestávku, zmeňte aktivitu alebo prostredie.

Zároveň je dôležité, aby sa učenie nespájalo s tlakom na výkon. Chváľte snahu, nie dokonalosť. Namiesto „Zase si to napísal zle“ skúste povedať: „Vidím, že sa veľmi snažíš, poďme to skúsiť ešte raz.“

Takto si dieťa zachová zdravé sebavedomie a nebude sa báť robiť chyby, čo je základom každého úspešného učenia.

Učenie cez emócie a zvedavosť

Mozog dieťaťa si najlepšie pamätá to, čo v ňom vyvolá emóciu. Ak dieťa niečo zaujme, automaticky sa začne pýtať, skúmať a hľadať odpovede.

Podporte túto zvedavosť tým, že budete klásť otázky: „Ako si myslíš, že to funguje?“ alebo „Čo by sa stalo, keby sme to urobili inak?“ Namiesto hotových odpovedí mu dávajte priestor rozmýšľať.

Ak ho zaujímajú dinosaury, čítajte knihy o dinosauroch, počítajte ich, kreslite ich alebo si vytvorte vlastné „dino múzeum“ doma. Učenie má vtedy zmysel, keď sa dotýka toho, čo má dieťa rado.

Spoločný čas ako základ úspechu

Dieťa sa najlepšie učí od človeka, ktorému dôveruje. Ak cíti, že učenie je spoločný čas s mamou či otcom, nie povinnosť, bude sa tešiť.

Nezabúdajte preto vytvoriť pokojnú a láskavú atmosféru, bez kriku, stresu a porovnávania. Každé dieťa má svoj rytmus. Niekto si zapamätá básničku na druhý raz, iný ju potrebuje počuť desaťkrát. A je to v poriadku.

Najväčšiu hodnotu má to, že sa spolu smejete, objavujete nové veci a delíte sa o radosť z pokroku.

Moderné pomôcky môžu byť skvelým spestrením

Tablety, audioknihy či interaktívne aplikácie môžu byť výborným doplnkom učenia, ak sa používajú s mierou. Mnohé moderné vzdelávacie hry učia deti logike, jazykom či hudbe zábavnou formou.

Dôležité však je, aby ste pri tom boli s dieťaťom a vysvetľovali, rozprávali sa, kládli otázky. Technológie by mali dopĺňať, nie nahrádzať osobný kontakt a spoločné učenie.

Každé dieťa je iné – objavte jeho štýl učenia

Niektoré deti sa učia zrakom, teda potrebujú obrázky a farby. Iné sluchom, zapamätajú si pesničky a básničky. Ďalšie sa učia pohybom, dotykom, skúšaním.

Ak spoznáte, ktorý typ učenia vášmu dieťaťu vyhovuje, dokážete mu prispôsobiť činnosti tak, aby mu išli prirodzene.

Napríklad vizuálnemu dieťaťu pomôžu farebné kartičky, sluchovému nahrávky a rytmické riekanky, kinestetickému hry, pri ktorých môže manipulovať s predmetmi.

Učenie s deťmi nemusí byť boj, ale spoločná radosť. Keď sa z neho stane hra, zvedavé skúmanie a spoločný zážitok, dieťa si osvojí nielen vedomosti, ale aj pozitívny vzťah k učeniu na celý život.

Nejde o to, koľko toho dieťa vie, ale ako sa pri tom cíti. Ak sa učí s radosťou, úsmevom a podporou, naučí sa oveľa viac, než by ste čakali a vy s ním objavíte, že aj každodenné učenie môže byť krásna spoločná cesta.